|
|
Prípad Illenbecková
Mestská rada ako vrcholný kolektívny orgán mestskej samosprávy prerokúvala na svojich častých zasadaniach všetky záležitosti mesta a mešťanov, vydávala štatúty a nariadenia, ktorými sa riadil mestský život, spravovala mestský majetok, vyrubovala a vyberala dane a miestne poplatky. Mala súdnu právomoc, rozhodovala v súkromných i verejných sporoch mesta a jeho obyvateľov. K takým patril aj na ... celý článok »
|
|
|
Vinohradnícka kronika Andreja Hanuska 1899-1915
Jedným z najdôležitejších prameňov miestnej histórie sú kroniky. Tie prinášajú subjektívne pohľady na rôzne udalosti a skutočnosti, ktoré sa v tom konkrétnom okamihu zdali dostatočne dôležité na to, aby boli zaznamenané. Kroniky písali oficiálni kronikári, ale aj jednotlivci, pre ktorých bola táto činnosť skôr koníčkom, ako prácou. Takýmto nadšencom bol aj pezinský vinohradník Andrej Hanusek, ... celý článok »
|
|
287
|
Kotmárovská základina
K popredným mešťanom Pezinka z prelomu 18. /19. storočia patril nepochybne Michal Kotmár, syn pekárskeho majstra Jána. Za pezinského mešťana bol prijatý v apríli 1791 a v mestskej správe zastával funkciu mestského kapitána a magistrátneho radcu. Priženil sa do zámožnej rodiny Sandtnerovcov. Jeho manželkou bola Zuzana Sandtnerová. Sandtnerovci prišli do Pezinka v polovici 18. storočia. Patrili k ... celý článok »
|
|
63
|
Pezinský mešťan Vavrinec Rellner
TU ODPOČÍVA V BOHU CTENÝ A VÁŽENÝ VAVRINEC RELLNER TUNAJŠÍ MEŠŤAN, KTORÝ
USNUL V PÁNU 25. APRÍLA 1662 A JEHO MILOVANÁ DCÉRA MARIA MAGDALENA, KTORÁ
SA 27. JÚNA UTOPILA V POTOKU
(text z náhrobného kameňa nájdeného na mieste starého evanjelického cintorína na Štefánikovej ulici v roku 2008 a uloženého v Mestskom múzeu v Pezinku)
Vavrinec Rellner (aj v podobe Kellner, Keller) bol pezinským ... celý článok »
|
|
72
|
Krušičova kúria vo svetle pamiatkového výskumu
Archeologické a pamiatkové výskumy, realizované v uplynulom období v centre mesta, priniesli nové poznatky a informácie k stredovekej zástavbe tohto priestoru a upresňujú doterajšie predstavy o podobe starého Pezinka. Výskumy sú ideálnym doplnkom písomných prameňov, pomerne skúpych na údaje topografického charakteru v spomínanom období.
Posledný pamiatkový výskum, zrealizovaný z iniciatívy ... celý článok »
|
|
76
|
Príbeh jedného domu
Dom stojaci dodnes na Radničnom námestí, v súčasnosti pod číslom popisným 5 susediaci s budovou Mestského úradu, je „potomkom“ nehnuteľnosti, ktorej majiteľov vieme identifikovať až do 18. storočia. V starých daňových súpisoch je dom evidovaný ako číslo 84 vo vnútornom meste, teda v priestore ohraničenom mestským opevnením.1720-1745 - Ján Juraj ... celý článok »
|
|
64
|
Bránami mesta
Do bibliografie Mestského múzea v Pezinku pribudol nový titul – kniha s názvom Bránami mesta – Životopis starého domu. Publikácia približuje urbanistický vývoj Pezinka, jeho uličnej štruktúry a zmien, ktorými v priebehu storočí prešli. Ťažiskom práce sú poznatky o 137 súkromných budovách vo vnútornom meste, t. j. v priestore ohraničenom mestským opevnením a tvorenom dnešnými ulicami M. R. ... celý článok »
|
|
87
|
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku
Komplexná rekonštrukcia interiéru farského kostola v Pezinku si v novembri 2004 až júni 2005 vyžiadala rozsiahly pamiatkový archeologický výskum. Práce na znížení dnešnej úrovne podlahy chrámu kvôli inštalácii vykurovania vykurovania podnietili v lete 2006 dodatočný prieskum. Cieľom výskumu resp. výskumov bolo preveriť niektoré stavebno-historické otázky, predovšetkým funkciu a vznik tzv. ... celý článok »
|
|
59
|
Renesančné opevnenie Pezinka
Budovanie kamenných bastiónových opevnení v priestore Malokarpatského regiónu v 17.storočí je odrazom viacerých spoločenských i politických faktorov. Hrozba stavovských povstaní a tureckých nájazdov, prudký rozvoj delostreľby a najmä hospodársky a ekonomický rast Pezinka, Modry a Sv. Jura a s nimi spojené udelenie privilégií boli určujúcimi faktormi výstavby ich moderných pevnostných systémov. ... celý článok »
|
|
43
|
1647 - povýšenie Pezinka na slobodné kráľovské mesti
Dlhý, niekoľko storočný proces emancipácie „terrae Bozin“ na plnoprávne mesto vyvrcholil 14. júna 1647. V tento deň vydal kráľ Ferdinand III. pre Pezinok a Svätý Jur listiny, ktorými sa obe mestečká stali slobodnými kráľovskými mestami. Touto výsadou bolo úspešne ukončené snaženie obyvateľov a reprezentantov mesta, ktorá začalo v roku 1615, keď kráľ Matej II. vydal pre Pezinok tzv. Malé ... celý článok »
|