Mestská rada riešila prípad Illenbecková

Mestská rada ako vrcholný kolektívny orgán mestskej samosprávy prerokúvala na svojich častých zasadaniach všetky záležitosti mesta a mešťanov, vydávala štatúty a nariadenia, ktorými sa riadil mestský život, spravovala mestský majetok, vyrubovala a vyberala dane a miestne poplatky. Mala súdnu právomoc, rozhodovala v súkromných i verejných sporoch mesta a jeho obyvateľov. K takým patril aj na niekoľkých zasadaniach riešený prípad meštianky Doroty Illenbeckovej. 

Dorota Illenbecková bola minimálne dvakrát vydatá, jej prvým manželom bol mešťan Klement Hess, s ktorým mala troch synov. Klemet Hess vlastnil domu na Trhovej ulici (dnes Štefánikova), stojaci v priestore neskôr včlenenom do rozsiahlej budovy Starej radnice. Po smrti manžela, niekedy pred septembrom 1608, sa Dorota opäť vydala. Jej manželom sa stal popredný mešťan, v roku 1609 dokonca richtár, Gašpar Illenbeck. Illenbeckovci patrili medzi miestne patricijské rody, jeho najstarším v Pezinku doloženým členom je práve Gašpar. Gašparov syn Jonáš (Ján) bol v roku 1644 nobilitovaný a rovnako ako otec pôsobil vo verejnom živote, bol senátorom, mešťanostom a v roku 1666 aj richtárom. Illenbeckovci boli o.i. majiteľmi domu na Trhovej ulici a (spolu)vlastníkmi jednej zo šľachtických kúrií – tzv. Zeleného stromu. Potomkov tohto starého rodu registrujeme v meste ešte na začiatku 18. storočia.

25. januára 1619 riešila mestská rada v Pezinku na podnet mešťanostu Krištofa Steuera udalosti predchádzajúceho dňa. Medzi siedmou a ôsmou hodinou večernou vylomili dvaja bratia, synovia Doroty Illenbeckovej, dvere do obecného domu a domu sluhu a odviedli odtiaľ svoju matku, ktorú dal richtár uväzniť ten istý deň doobeda, pretože opätovne nezaplatila daň. Bratia k tomu ešte viedli výhražné reči proti richtárovi a súdnemu úradníkovi. 

Z vypočutia Illenbeckovej synov poznáme ich pohľad na vec a pár detailov z inkriminovaného dňa a udalostí. Previnilcami boli Michal a Ján Hessovci, synovia Klementa Hessa a Doroty Illenbeckovej. V sporný deň sa Michal vracal o tretej hodine domov z cesty, keď mu oproti utekal jeho najmladší brat a povedal mu, že ich matka je vo väzení. Michal sa pobral do obecného domu a chcel sa dostať dnu. Slúžka, ktorú stretol, mu otvorila dvere a potvrdila, že ich matka sedí vo väznici. Vtedy prišiel aj prostredný Hessovský brat Ján. Spolu prešli do dvora a Michal „bez hnevu a násilia, bez toho, aby násilím otvoril čo i len jedny dvere“ išiel k väznici. Tam sa súdny sluha rozprával s jeho matkou. Michal sa jej cez dvere pýtal na dôvod uväznenia. Matka odpovedala, že nevie, prečo je tam, že bola predvolaná kvôli zaplateniu daní. To bez hnevu, zlých či urážlivých vyjadrení odmietla a následne bola poslaná domov. Ako sa napokon ocitla vo väzení sa zo stručných zápisov nedozvedáme, pravdepodobné je, že mesto po opakovaných výzvach stratilo s dlžníčkou trpezlivosť a na výstrahu ju potrestalo týmto spôsobom.

Nedoplatky na daniach, ignorovanie výziev a varovaní mesta ani útek z väzenia nezostali nepotrestané. Mestská rada rozhodla o zabavení všetkého Illenbeckovej vína. Mestský kapitán, poverený vykonaním rozhodnutia vytiahol z jej pivníc spolu takmer 267 okovov vína (takmer 145 hektolitrov). O pár týždňov neskôr sa Dorota obrátila na vedenie mesta so žiadosťou o vyhotovenie vyúčtovania svojich dlhov a zároveň žiadala vrátenie zadržaného vína, čo mestská rada zamietla až do vyrovnania všetkých dlžôb. Podľa mestom vykonaného zúčtovania a spočítania všetkého relevantného predstavoval dlh pani Illenbeckovej necelých 454 zlatých. Dlžníčka navrhla zaplatiť 135 zlatých a na zvyšok žiadala pôžičku. Mestská rada tento návrh odmietla s odôvodnením, že s ňou jej veritelia už nemajú a nechcú mať trpezlivosť. Lehota splatenia celého dlhu bola stanovená na štyri týždne, inak bude mesto vyplácať dlh predajom jej zadržaného vína. Podľa ďalšieho záznamu z rokovania rady sa Dorote Illenbeckovej podarilo celý dlh vyrovnať, i keď nedodržala stanovenú štvortýždňovú lehotu a dlh zlikvidovala až v júni 1619. Mestská rada pravdepodobne splnila svoje varovanie o rozpredaji vína, pretože viac ako tretinu dlžnej sumy sa podarilo získať predajom 53 a ½ okovu vína.

Bez trestu samozrejme nezostali ani rázni synovia pani Illenbeckovej. Za vtrhnutie do obecného domu, do väzenia a oslobodenie matky zaplatili Michal i Ján pokutu 100 toliarov.

Autor: Petra Pospechová
Zdroj: Pezinčan 10/2011