Pezinské lekárne a ich lekárnici

S lekárenským remeslom sa v Pezinku stretávame už v 17. storočí. V jeho závere dokonca s dvoma lekárňami, čo bola pre danú dobu a veľkosť mesta skôr výnimka ako pravidlo. Napríklad v susednom Svätom Jure a Modre mail obyvatelia k dispozícii jednu. Obe pezinské lekárne sa nachádzali na námestí. Jedna, nazývaná „U čierneho medveďa“, bola umiestnená v dolných priestoroch radnice a druhá, „U čierneho orla“, sa nachádzala v dome č. 83. Ide o dodnes stojaci dom na Radničnom námestí 3. Lekáreň v jeho priestoroch má naozaj dlhú tradíciu, prežila storočia a jej koniec si isto pamätajú mnohí Pezinčania.

Najstarším dnes známym lekárnikom je Juraj Nicolai, pôvodne vykonávajúci svoje remeslo v Modre, ktorý sa v roku 1635 ako vdovec priženil do Pezinka. Jeho manželkou sa stala vdova po zosnulom miestom lekárnikovi Zachariášovi Rosenauerovi Mária. Pezinské sobášne matriky zaznamenali aj ďalšie dva Nicolaiove sobáše. V roku 1649 s vdovou po modranskom stolárovi Rozinou Gepauer a o tri roky neskôr, v januári 1652 s dcérou Joachima Erbera, Eufrozínou. Juraj Nicolai sa v meste etabloval nie len ako lekárnik, ale aj aktívny člen verejného života – cez člena vonkajšej širšej rady sa stal jedným z 12 mestských radných. 

V roku 1666 sa v Pezinku, už ako miestny apatiekar, ženil Fabián Knoll, pôvodom z bavorského Ansbachu. 

V roku 1729 zomrel vo veku 52 rokov „urodzený pán, mešťan a apatiekar slobodného kráľovského mesta Pezinok“ Štefan Reguly. 

Doteraz vymenovaných lekárnikov nevieme ešte priradiť ku konkrétnej pezinskej lekárni. 

Až v závere tridsiatych rokov 18. storočia sa v prameňoch paralelne objavujú lekárnici z radnice a z domu č. 83. Daňový súpis z roku 1738 eviduje v radnici meno Samuel Brattinger. Bol lekárnikom, rovnako ako jeho brat Ján Juraj. Ján Juraj zomrel v roku 1740 a z poslednej vôle jeho manželky Eleonóry vyplýva, že lekáreň po Jánovi Jurajovi zdedila práve ona. Lekáreň aj so zariadením prenechala v správe svojho švagra Samuela Brattingera. Správa a držba lekárne bola podmienená zdravotným stavom Eleanórinho syna a Samuelovho synovca, jediného dediča brattingerovského majetku. Ak by sa totiž tento uzdravil, mal mu Samuel lekáreň odstúpiť ako jeho dedičstvo. Mladý, iba 16 ročný Ján Juraj Brattinger zomrel v roku 1751, dva dni po svojej matke Eleonóre a lekáreň v priestoroch radnice zostala v rukách Samuela Brattingera, ktorý zomrel v roku 1763. Ďalším „radničným „ lekárnikom je Ján Ferdinand Lübeck, syn Samuela Lübecka. Narodil sa v Pezinku v roku 1734. Je pravdepodobné, že sa vyučil rodinnému remeslu a že lekárnikom bol už jeho otec Samuel. Ten sa totiž v roku 1732 oženil s Eleonórou, vdovou po zosnulom lekárnikovi Štefanovi Regulym. Ján Ferdinand Lübeck zomrel niekedy pred rokom 1805. Jeho manželka krátko na to predala svoj dom Matejovi Haasovi. Tento sa stal v roku 1806 novým pezinským mešťanom a vzhľadom na jeho povolanie môžeme predpokladať, že prevzal po zosnulom Ferdinandovi vedenie lekárne na Radnici. Tu ho vystriedal Eduard Meissl, prijatý do zväzku mesta Pezinok v roku 1832. Lekáreň „U čierneho medveďa“ prešla po otcovej smrti (1862) na Františka Meissla. 

Najstarším známym lekárnikom lekáreň „U čierneho orla“ bol Ján Juraj Bojkovský, syn modranského evanjelického kantora Pavla. Narodil sa v roku 1698 v Modra a do Pezinka presťahoval najneskôr v priebehu roka 1730, kedy sa mu tu narodilo prvé dieťa, dcéra Anna Katarína. Zomrel ako 68 ročný v roku 1766 a lekáreň v dome na námestí prevzal jeho jediný syn Pavol Benjamín. Ako 27 ročný sa v roku 1767 oženil s Annou Alžbetou Brattinger, vdovou druhého pezinského lekárnika Samuela Brattingera z lekárne v radnici. Zdá sa, že manželstvo zostalo bezdetné a po manželkinej smrti sa Pavol Benjamín opäť oženil. V roku 1785 si zobral vdovu Eleonóru Pauer, ktorej syn Gottfried sa stal tiež lekárnikom. Po smrti Pavla Benjamína (1787) prevzal jeho živnosť. Na chod lekárne mu matka poskytla kapitál 800 zlatých, ako apotekár sa v dome č. 83 spomína ešte v roku 1828. Následne sa v lekárni „U čierneho orla“ vystriedali Gottfried Slabý, František Dengler a napokon vyššie spomínaný František Meissl. Tento odkúpil Denglerovu lekáreň v roku 1863 a stal sa tak jediným lekárnikom v meste, s dvoma lekárňami – „U čierneho medveďa“ na radnici a „U čierneho orla“ na námestí, v dome č. 83, ktorý bol mimochodom aj jeho rodičovským domom. Vedenia rodinného podniku sa František vzdal v prospech svojho syna Františka ml. v roku 1896. Ešte pred tým, v roku 1866, sa Meissl obrátil na magistrát so žiadosťou o povolenie zatvoriť jednu z lekární. Je podľa neho nemysliteľné, aby pri tak malom počte obyvateľov boli v prevádzke obe lekárne. Zároveň dal prísľub v prípade potreby opäť otvoriť aj druhú lekáreň. 

Pre naliehavé prípady i prevenciu máme dnes v meste k dispozícii 12 lekární. Vzhľadom na počet obyvateľov je to... 

Autor: Petra Pospechová
Zdroj: Pezinčan