O výstavbe dolného kostola
Dňa 2. augusta 1655 bola zahájená stavba evanjelického kostola na pezinskom námestí.
Myšlienky Martina Luthera, ktoré sa pretavili do reformačného hnutia našli relatívne skoro svojich sympatizantov aj v jazykovo blízkom nemeckom prostredí Pezinka. Prvým tunajším evanjelickým kazateľom bol Wolfgang Rückschloss, pôsobiaci v meste v rokoch 1573 – 1591. Na bohoslužby využívali veriaci farský kostol, a to až do decembra 1628. Silnejúci protireformačný tlak kráľa Ferdinanda II. ich v tomto roku prinútil vzdať sa kostola, školy, starobinca a majetkov k nim patriacich a odovzdať ich do rúk katolíckeho farára. Nemeckí evanjelici si zriadili modlitebňu najskôr v budove vtedajšej radnice, v roku 1635 v Krušičovej kúrii.
V rokoch 1655 – 1659 si postavili na námestí kostol, no prípravy na jeho stavbu zahájili už niekoľko rokov predtým. Dňa 1. júla 1649 vyslalo mesto Pezinok dvoch ľudí, opatrených poverením v nemeckom a latinskom jazyku, získať príspevky na zamýšľanú stavbu kostola na Liptov, do banských miest, Levoče, Prešova, Košíc, Bardejova, Krupiny a Sabinova.
So samotnou stavbou sa začalo v auguste 1655. Druhého augusta oznámil mešťanosta Ján Wiser členom vonkajšej rady (zastupiteľský orgán, ktorý reprezentoval a zastupoval všetkých mešťanov), že na zasadaní mestskej rady predchádzajúci deň bolo jednohlasne odsúhlasené pokračovať v plánoch na stavbu nového nemeckého kostola a 2. augusta vytýčiť miesto stavby. Členovia rady boli vyzvaní zúčastniť sa tejto udalosti a zároveň nabádaní k príspevkom na podporu kostola. Jeho stavbu podporili viacerí radní i členovia vonkajšej rady darmi v podobe hotovosti či vína. Celková hodnota darov spísaných 2. augusta 1655 dosiahla 1 325 zlatých. K najväčším donátorom patrili richtár Tomáš Tabrer (100 zlatých), mešťanosta Ján Wiser (200 zl.), Melichar Seidendorfer (130 zl.), Mikuláš Jančovič (100 zl.), Jonáš Illenbeck (150 zl.) a Matej Kelderer (100 zl.). Viacerí darcovia sa zaviazali ku každoročným darom vo výške od 1,5 zl. po 20 zl. Dňa 13. augusta 1655 vyslalo mesto richtára Tomáša Tabrera a prísažného Mikuláša Jančoviča k predstaveným Trenčianskej stolice, aby im predniesli žiadosť o pomoc pri stavbe kostola a veže na zvony, ktoré mesto začalo budovať. Týždeň nato, 20. augusta 1655, informoval richtár Tabrer mestskú radu o výsledku cesty Mikuláša Jančoviča na svadbu pána Gabriela Ilešháziho do Trenčína. Tu sa mu podarilo získať prísľub viacerých prítomných šľachticov, že prispejú na započatú stavbu kostola peniazmi i drevom.
Mimoriadne štedrý bol vo vzťahu k výstavbe nového chrámu dlhoročný mestský funkcionár (richtár, mešťanosta, inšpektor stavby nového kostola, inšpektor dôchodkov kostola) Ján Wiser st. Podľa dokumentu datovaného 15. októbra 1655 prisľúbil pred rokmi prispieť na stavbu kostola sumou 600 zlatých. Keďže mu Boh doprial zdravie, dal na pamiatku a večnú slávu zhotoviť organ, ktorého hodnota prevyšovala prv prisľúbené peniaze. V mene seba a celej svojej rodiny daroval dielo nemeckému evanjelickému kostolu. Mesto a nemecká evanjelická obec sa mali v budúcnosti starať o prípadné nutné opravy. Organ je súčasťou dolného kostola dodnes a v jeho vrchole je možné vidieť mladší variant erbu Wiserovcov – na zelenej pažiti stojí doprava obrátený zlatý leopard držiaci v pravej prednej labe šabľu, prikrývadlá sú modro-zlaté a červeno-strieborné. 
Na pripravovanú a prebiehajúcu stavbu evanjelického kostola prispievali aj pezinskí mešťania. V októbri 1648 odkazuje napríklad Anna Kürscherová na zamýšľanú výstavbu 100 toliarov (150 zl.), v júni 1650 odkázala na rovnaký účel 2 okovy (okov = cca 54 l) vína Sabina Reinmüllerová s tým, že po nadchádzajúcej oberačke ich má odovzdať manžel. V decembri 1654 zanechal richtár Andrej Grün na výstavbu kostola 100 toliarov, v septembri 1656 venoval novostavbe 80 uhorských toliarov Ulrich Gerstamyer, ktorý ochorel na mor. Ján Schuss odkázal v septembri 1657 novému kostolu 23 zl. a vinohrad Malý Grübauer, kováč Andrej Gerner, zanechal v júli 1658 novostavbe 40 zlatých. V marci 1661 odkázala Sára Tumbacherová, vdova po obuvníkovi Šimonovi, kostolu vinohrad Windberg a na stavbu novej veže 50 okovov vína.
Účtovné knihy nás informujú aj o niektorých krokoch mesta spojených s výstavbou kostola. V roku 1656 zaplatilo pltníkom, ktorí po vode dopravovali drevo na kostol, v roku 1657 furmanom, ktorí ho doviezli. V priebehu roka 1657 cestovali kvôli rúbaniu dreva na stavbu tesári na Liptov, následne zamierili sluhovia pre drevo do Šurian. Aj mestský kapitán s furmanmi a napokon aj richtár a Ján Wiser navštívili kvôli kúpe dreva Šurany. Podobné cesty smerovali aj do Žiliny a Rajca a mestskí vyslanci ich absolvovali aj v roku 1658. V novembri 1658 zaplatilo mesto majstrom (tesár, kamenár, murár) za ich ochotu prísť na obhliadku novej kostolnej veže. Vo februári 1659 prišiel kvôli veži do Pezinka murár z Rustu.
Podľa prameňov z roku 1782 bola prvá slávnostná bohoslužba v novopostavenom kostole slávená na kvetnú nedeľu 27. marca 1659. Iný dátum ponúka bližšie nedatovaný kronikársky záznam zo 17. storočia, ktorý uvádza, že prvá služba Božia sa uskutočnila na sviatok sv. Ondreja 30. novembra 1659. Zúčastnilo sa jej 10 evanjelických kazateľov a také množstvo ľudí, že sa všetci nezmestili do chrámu a museli zostať na námestí. Za 14 rokov (1648 – 1661) sa na stavbu kostola použilo 15 384 zlatých, výnosy zo 14 vinohradov (ročne 400 zl.) a ďalšie príjmy vo výške 2 200 zl., celkovo teda viac ako 23 000 zlatých. Pre priblíženie dobových cenových relácií uvedieme, že v polovici 17. storočia stál napr. peceň chleba 15 denárov (100 denárov = 1 zlatý), sliepka 20 denárov, jedna holba (cca 0,85 l) bielej múky 12 denárov,1 libra (0,56 kg) teľacieho mäsa 6 denárov, okov vína 2 – 3 zlaté, tisíc tehál 3 zl., mesačný plat drába predstavoval 3 zl., notára 120 zl., dom so záhradou na Pekárskej (dnes Rázusovej ulici) stál 170 zl., na Trnavskej ulici (dnes Meisslova) 208, ale aj 350 zlatých.
Pezinskí evanjelici svoj nový svätostánok dlho neužívali. Protireformačná a rekatolizačná politika panovníckeho domu Habsburgovcov sa prejavila aj v odoberaní kostolov protestantským veriacim. Dňa 28. februára 1674 odovzdali evanjelici na príkaz ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho kostol na námestí kráľovským komisárom a tí katolíckemu farárovi. Na posilnenie rekatolizácie povolal arcibiskup do Uhorska rád kapucínov. Ich prvým pôsobiskom sa stal Pezinok, kde ich slávnostne uviedli 10. júna 1674. Do správy dostali farský kostol Panny Márie a ako rezidenciu katolícku faru. Evanjelikom odňatý dolný kostol sa stal farským. V nasledujúcich rokoch vyplnených protihabsburskými povstaniami sa evanjelici kostola opakovane zmocnili, boli to však krátke epizódy, posledná v roku 1709. Po tomto dátume sa do ich rúk už nikdy nevrátil, i keď intenzívne snahy o opätovné získanie vyvinuli po tolerančnom patente Jozefa II. v roku 1782. Neúspech v tomto smere viedol k postaveniu nového evanjelického chrámu na Potočnej ulici v roku 1783.
Autor: Petra Pospechová
Zdroj: Pezinčan