Mocní

Záložní majitelia Pezinského panstva v rokoch 1544 - 1616

13.12.2023 - 31.5.2024

Po vymretí grófov zo Svätého Jura a Pezinka v roku 1543 sa na Pezinskom a Svätojurskom panstve vystriedalo niekoľko záložných majiteľov (rodov): Šerédiovci, bratislavský župan Eck zo Salmu a Neuburgu, krupinský kapitán Ján Kružič, palatín Štefan Iléšházi a Katarína Pálfiová. Všetci patrili k významným osobnostiam svojej doby, zastávali dôležité posty v krajinskej správe a zabezpečovali obranu Uhorska pred Osmanmi, vďaka čomu sa prepracovali medzi príslušníkov najvyššej aristokracie.Minulosť ich rodov, ich osudy aj vzťah k panstvu približuje naša nová výstava. Okrem záložných majiteľov ponúkne aj pohľad na podobu Pezinka v tomto období, možnosť zoznámiť sa s dobovou módou uhorskej ... viac o výstave

Mocní

Záložný majiteľ Pezinského a Svätojurského panstva Eck zo Salmu a Neuburgu

Mestské múzeum v Pezinku pripravuje výstavu o záložných majiteľoch Pezinského a Svätojurského panstva, o ich rodoch, osudoch a vzťahu k panstvu. Jedným z nich je Eck zo Salmu a Neuburgu.   V roku 1559 kráľ Ferdinand odobral Šerédiovcom Svätojurské a Pezinské panstvá, ktoré zostali v jeho rukách až do roku 1566. Vtedy ich získal do zálohu za 53-tisíc zlatých bratislavský župan, rábsky kapitán a kráľovský radca Eckhard (Eck, Egg, Eyck, Egino), gróf zo Salmu a Neuburgu.     Salm-Neuburgovci Rod Salmovcov pochádzal z belgických Arden, kde sa v roku 1459 narodil Mikuláš (starší) zo Salmu. Vstúpil do služieb cisára Maximiliána I. a prešiel takmer všetkými bojiskami, na ktorých sa Habsburgovci v prvých decéniách 16. storočia pohybovali. „Nesmrteľnosť“ mu priniesla obrana Viedne počas osmanského obliehania v roku 1529, kedy už ako 70-ročný muž úspešne odrazil obrovskú armádu sultána Sülejmana I. a prispel tak k jednej z ... celý článok


Majitelia Pezinského a Svätojurského panstva v rokoch 1543 – 1626

Bitka pri Moháči z 29. augusta 1526, v ktorej si zmerali sily uhorská armáda s vojskom osmanského sultána Sülejmana I., predstavuje v našej histórii významný medzník. Počas bitky zahynul panovník Ľudovít II. Jagelovský a spolu s ním aj viacero predstaviteľov vysokej svetskej a cirkevnej šľachty. Novým kráľom sa mal stať Ferdinand Habsburský, ktorý mal nastúpiť na uhorsko-český trón na základe dynastických dohôd medzi Jagelovcami a Habsburgovcami. Neprijali ho však všetci uhorskí šľachtici, z ktorých časť si zvolila za panovníka Jána Zápoľského. Uhorsko sa tak ocitlo v takmer dvadsať rokov trvajúcej občianskej vojne, do ktorej zasiahli viaceré vpády osmanských vojsk. Rok 1529 priniesol ďalší šok, keď sultán Sülejman pritiahol so svojou armádou až pod Viedeň, sídlo Ferdinanda Habsburského a začal ju obliehať. Hoci toto ťaženie nebolo úspešné, už v roku 1541 Osmani obsadili uhorské hlavné mesto Budín a na dvesto rokov sa krajina rozdelila na tri časti. Západné Uhorsko aj ... celý článok