Články

Za publikačnou činnosťou múzea sú hodiny strávené pri výskumoch, štúdiu a spracovaní archívneho materiálu, literatúry, výskumných správ, starých tlačovín. Zhromažďovanie informácií, konfrontácia doterajších vedomostí s novými faktami, s novými pohľadmi, zdieľanie získaných poznatkov s odbornou i laickou verejnosťou v textovej podobe je tiež súčasťou múzejnej práce.


Nedopovedané príbehy – Štefan Kriser

Meno Štefan Kriser bolo v prvorepublikovom Pezinku pojmom a dodnes je pre znalcov dejín mesta  synonymom tehelne. Vieme však o ňom viac?  Viedenský podnikateľ Štefan Kriser (*30.9.1880) bol synom Ľudovíta a Emílie Politzerovej. Jeho manželkou bola Viedenčanka Emília Sternová (*12.10.1882). Manželia mali dvoch synov: Pavla Jozefa (*12.10.1907) a Jána Joachima (*4.2.1912). S Pezinkom Krisera spojili jeho podnikateľské aktivity. V októbri 1909 kúpil od Imricha Rösslera tzv. hornú tehelňu, v roku 1912 k nej pripojil dolnú tehelňu dr. Kahlenbergera. Tá pre nedostatok kvalitnej suroviny čoskoro ukončila svoju činnosť a jej budovy odkúpila firma Bratia Mayer, ktorá tu zriadila továreň na ... celý článok


Fragmenty Veľkej vojny

O pár týždňov so pripomenieme 100. výročie ukončenia vojnového konfliktu, známeho do roku 1939 ako Veľká alebo Svetová vojna. Konfliktu, ktorý sa rozhorel 28. júla 1914, odohrával sa prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii a na Blízkom východe a skončil 11. novembra 1918. Mestské múzeum v Pezinku si výročie pripomína výstavou Fragmenty Veľkej vojny, pripravenou v spolupráci so Slovenskou faleristickou spoločnosťou, s mimoriadne výrazným osobným vkladom jedného z jej členov, Pezinčana Ivana Chudého. Výstava ponúka množstvo artefaktov viazaných na obdobie rokov 1914 – 1918, zberateľské kúsky akými sú vojenské vyznamenania, medaily, odznaky, známky, diplomy, vojenské uniformy a ich súčasti, chladné i palné zbrane. Hoci boje prvej ... celý článok


Pamiatková zóna v Pezinku

V súčasnosti je na Slovensku evidovaných 81 pamiatkových zón vrátane Pezinka. Pamiatkové zóny sa na Slovensku vyhlasujú od roku 1990. Pamiatkový prieskum, zásady pamiatkovej starostlivosti, rovnako ako podrobné zameranie celého historického jadra Pezinka boli spracované už v 70. rokoch 20. storočia. Účelom týchto materiálov bolo z hľadiska pamiatkovej ochrany podrobne vyhodnotiť zachovaný historický stavebný fond mesta, určiť pravidlá jeho ochrany a obnovy a zabrániť neodôvodneným asanáciám hodnotných urbanistických štruktúr. Materiály mali byť podkladom pre územný plán, ktorý mal zabezpečiť primeranú ochranu územia. V súlade s ideologickým zmýšľaním minulého režimu a v záujme budovania ... celý článok


Pezinská zastávka veľkého turkológa

Pezinok sa môže pýšiť množstvom významných rodákov, ako aj ďalších osobností, ktoré v našom meste žili či pôsobili. Svojím výnimočným talentom, umom a vytrvalosťou sa navždy zapísali do dejín. Málokto však vie, že v Pezinku krátky čas pôsobil aj jeden z najvýznamnejších (česko)slovenských turkológov Jozef Blaškovič (Blaskovics). Jeho meno na Slovensku nie je až tak známe, čo súvisí aj s tým, že väčšinu života prežil v Prahe a jeho vysoko odborné práce z obdobia osmanskej expanzie oslovovali skôr úzke kruhy vedcov než široké masy. Blaškovič bol v mnohých ohľadoch výnimočný muž, a preto si zaslúži našu pozornosť. Jeho životný príbeh totiž potvrdzuje, že odhodlanie a pevná vôľa dokážu ... celý článok


Tajomstvo starej fotografie

Dňa 30 júna 1841 bola otvorená stanica Pezinok ako súčasť Prvej bratislavsko – trnavskej železnice. Zavŕšila sa tak výstavba úseku Svätý Jur – Pezinok, nadväzujúceho na úsek Bratislava – Svätý Jur, budovaného v roku 1840. Z Pezinka pokračovala trať smerom do Cífera a jej výstavba bola ukončená v roku 1845. Posledná etapa, ktorá spojila všetky spomenuté miesta s Trnavou bola dokončená 1. júna 1846. Pôvodne konská železnica slúžila do roku 1875, keď sa zmenila na parnú. Informácií k histórii pezinskej železničnej stanice nemáme veľa. Zopár starých fotografií a dokumenty v archívoch neponúkajú ucelený pohľad, predsa však sú aj tieto zdrojom zaujímavostí a „noviniek“ z minulosti nášho mesta. Pamätná kniha ... celý článok


Traja kasteláni Svätojurského hradu a ich osudy: Štefan Dobó, Dominik Dobó a Marek Bosniak

Článok sa venuje osudom troch uhorských šľachticov, ktorých spája zastávanie kastelánskeho postu na Svätojurskom hrade. Aj napriek tomu, že poznáme približné obdobie, kedy pôsobili na hrade (Štefan Dobó – 1545; Dominik Dobó – 1547/1548; Marek Bosniak – 1553/1559) o ich kastelánskej činnosti sa nám zachovali iba kusé informácie. Dôležitým spojovateľom boli aj priateľské a rodinné vzťahy s rodom pánov zo Seredného (dnes Ukrajina), ktorého členovia ovládali Svätojurské a Pezinské panstvo v rokoch 1544 až 1559. Do histórie sa všetci traja zapísali ako hrdinskí bojovníci proti Osmanom, Marek a Dominik boli dokonca väznení v Konštantínopole. Ich vojenská kariéra a pohnuté životné osudy sú výpoveďou ... celý článok


O pezinských požiaroch III

Nešťastia v podobe požiarov sa Pezinku nevyhýbali ani v 20. storočí. Jeden z najničivejších zasiahol mesto večer 3. apríla 1938. Požiar vypukol v mestskej stodole na Bernolákovej ulici. Pravdepodobne ho spôsobili iskry vyletujúce z niektorého z okolitých komínov. V ten deň bola víchrica a silný vietor ich odvial do neďalekej mestskej stodoly. V nej bolo uskladnené seno, slama a dosky, a tak bola pohroma rýchlo na svete. Požiar vypukol okolo 19. hodiny. Silný severozápadný vietor a sucho spôsobili, že sa rýchlo rozšíril na okolité budovy. Zakrátko horeli domy na Bernolákovej, Svätojurskej (dnes Bratislavská ulica) a Wieserovej ulici (dnes Jesenského ulica). Postupujúci oheň vyvolal ... celý článok


O pezinských požiaroch II

Požiar, veľký strašiak a nepriateľ mesta sa Pezinku nevyhýbal ani v 19. storočí. Najhoršiu katastrofu znamenal ten z apríla 1832. Vicenotár Ján Pollner dva dni po tragédii zaznamenal: „9. apríl 1832 bol pre všetkých obyvateľov slobodného kráľovského mesta Pezinok zdrvujúcim dňom - počas silnej búrky vypukol doobeda o pol desiatej v blízkej Cajle, patriacej grófovi Františkovi Pálffymu, oheň a skôr, ako bolo možné pribehnúť na pomoc, zasiahol na predmestí ležiacu Pekársku ulicu (pozn. Rázusova ulica). Odtiaľ sa oheň, hnaný severozápadným vetrom, nezadržateľne šíril židovskými obydliami a majermi na predmestí, ako aj domami vnútorného mesta. Tu vyčíňal hroznou silou, stále silnejúci orkán hnal ... celý článok


O pezinských požiaroch

Nevítaným a obávaným častým „návštevníkom“ nielen nášho mesta boli v minulosti požiare. Príčiny ich vzniku bývali rôzne – mohli byť dôsledkom a súčasťou vojnových udalostí, ktoré neobchádzali ani Pezinok, mohli byť zapríčinené nedbanlivosťou, nevšímavosťou, úmyslom. Oheň mestá ničil pravidelne vo väčšom či menšom rozsahu. Napriek dobovým protipožiarnym opatreniam bolo nebezpečenstvo požiaru pri kúrení v peciach, varení na otvorenom ohni, svietení sviečkami a používaní ohňa v remeselných dielňach trvalo prítomné.   Archívne písomnosti nás neustále zásobujú novinkami z minulosti, sú zdrojom poznatkov z každej oblasti života tunajších obyvateľov. Starostlivosť o bezpečie a ochranu mesta ... celý článok


Cestou sochára Alexandra Ilečka

Alexander Ilečko patrí medzi popredných predstaviteľov strednej sochárskej generácie na Slovensku. Touto vetou končí sprievodný text k aktuálnej výstave v Mestskom múzeu Alexander Ilečko - Poézia tvarov. No každopádne si zaslúži viac ako len veľmi zjednodušené zaradenie umelca, ktorý formoval sochársku tvorbu 2. polovice 20. storočia a stál za mnohými sochárskymi sympóziami. Zlomovým rokom v jeho tvorbe je rok 1964, kedy vznikajú jeho prvotné diela - tri Piesne o slivkovom dreve (Pieseň o slivkovom dreve – aktuálne vystavená v Mestskom múzeu). Niežeby pred týmto rokom netvoril. Zaiste mu predchádzalo veľa školských štúdií, skíc a búst. Začína sa však etapa slobodného a hlavne nezávislého obdobia. Obdobie ... celý článok


Alexander Ilečko – Poézia tvarov

V piatok 8. decembra bola vernisážou otvorená výstava Alexander Ilečko – Poézia tvarov, pripravená pri príležitosti tohtoročného umelcovho jubilea. Alexander Ilečko sa narodil 25. februára 1937 v Bratislave v rodine s hlboko zakoreneným výtvarným cítením. Otec Jozef Ilečko, maliar a matka Anna, rod. Mariániová, profesorka matematiky a kreslenia, predurčili umelcovo ďalšie smerovanie. Jeho záujem o výtvarné umenie sa prehlbuje počas prázdninových pobytov u tety Márie Mariániovej, kde vypomáha reštaurovať oltáre a nástenné maľby v kostoloch. V roku 1944 sa rodina presťahuje do Revúcej, kde o desať rokov neskôr na miestnom gymnáziu maturuje. V tom istom roku sa rodina usádza bližšie k Bratislave, v Modre. V rokoch 1954 – 1961 študuje na VŠVU ... celý článok


Pán fotograf v Mestskom múzeu

Bohuš Bárta sa narodil 9. augusta 1894 v českom mestečku Lomnice nad Popelkou, kde žil a pracoval. Krátko pred októbrom 1919 požiadal pezinský magistrát o udelenie živnostenského povolenia na otvorenie fotografického ateliéru v Pezinku. Žiadosť podpísal ako zamestnanec miestneho fotoateliéru Victoria spolu s predchádzajúcim majiteľom živnosti Pavlom Wahlom. Dňa 15. októbra 1919 mu pezinský magistrát ako prvostupňová priemyselná vrchnosť vystavil živnostenský list. Bárta si v Pezinku na Moyzesovej ulici otvoril vlastný fotoateliér. Počas obdobia, ktoré prežil v našom meste sa mu narodila dcéra Vierka. Rovnako ako desiatky ďalších v Pezinku usadených českých úradníkov, štátnych zamestnancov ... celý článok


Stolpersteine – pamätné kamene

V pondelok 25. septembra 2017 sa Pezinok pripojil k mestám, ktoré si kladením pamätných kameňov (Stolpersteine) pripomínajú a ctia pamiatku obetí nacizmu. Stolperstein (z nem. kameň, o ktorý zakopneš) je vo forme dlažobnej kocky pevne vsadený pred domom obete, aby natrvalo pripomínal jej osud – ten je v skratke (meno, miesto narodenia, dátum zatknutia, deportácie či zavraždenia) uvedený na mosadznej tabuľke s rozmermi 10 x 10 cm. Projekt Stolpersteine vznikol ako nápad nemeckého umelca Guntera Demniga a malokarpatský región sa doň zapojil v roku 2014 vďaka iniciatíve Červenokamenského panstva, o.z. V tomto roku bol do harmonogramu projektu zaradený aj Pezinok so 7 pamätnými kockami na 3 miestach ... celý článok


Armin Vámbéry – svetoznámy cestovateľ zo Svätého Jura

Svetoznámy orientalista, cestovateľ, odborník na Strednú Áziu, profesor, spisovateľ, jazykovedec a polyglot, to je len niekoľko prívlastkov, ktorými by sme mohli opísať Armina Vámbéryho. Jeho život je príbehom nadaného muža, ktorý sa vlastnou pracovitosťou a sebazaprením vypracoval z nevhodných podmienok a úplnej chudoby na výslnie a získal slávu i uznanie. Precestoval kraje, kam stáročia nevstúpila noha Európana. Svojou rozhľadenosťou si získal priazeň obávaných šachov a sultánov ale aj britskej kráľovnej. Jeho neuveriteľná cesta  životom sa začala v malebnom mestečku na úpätí Malých Karpát. Kedy sa to len narodil? Na svet prišiel ako Hermann Wamberger v chudobnej židovskej rodine pôvodne ... celý článok


Tí, ktorí zmizli – Šimon Lampl a jeho rodina

Prvý významný zásah proti židovskej komunite na Slovensku sa odohral ešte v období autonómie Slovenska, bezprostredne po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938. Arbitráž pripravila Slovensko o oblasť Podkarpatskej Rusi a južné územie tvorené líniou Senec, Galanta, Nové Zámky, Levice, Lučenec, Rožňava, Košice a Veľké Kapušany. Krajina prišla o najúrodnejšie poľnohospodárske oblasti, zároveň sa narušili hlavné cestné a železničné ťahy smerujúce zo západu na východ krajiny. Nová hranica viedla len pár kilometrov od Bratislavy. Reakciou slovenskej vlády na arbitrážne rozhodnutie bola deportácia viac ako 7500 Židov do južných oblastí, ktoré od 5. novembra obsadzovalo Maďarsko. Územné straty bolo potrebné vysvetliť, nájsť ... celý článok


Alfréd Weiss – svedomitý, u obecenstva obľúbený lekár

Alfréd Weiss sa narodil 7. januára 1900 v Malom Bábe neďaleko Nitry. Po štúdiu na pražskej Karlovej univerzite si otvoril v Pezinku lekársku prax. Začínal na Holubyho ulici, neskôr sa preťahoval na Kollárovu. V roku 1933 kúpil od Martina Demoviča dom na Moyzesovej ulici. V ňom si zriadil ordináciu a priestor na prax poskytol aj zubnému technikovi Šimonovi Pressburgerovi. Dr. Weiss bol jedným z troch lekárov predvojnového Pezinka. Ako ostatných členov miestnej židovskej komunity aj jeho zasiahli protižidovské opatrenia Slovenského štátu. Ponižovanie pred synagógou, ktoré za pasívnej i aktívnej účasti miestnych 18. marca 1939 pár dní po vyhlásení samostatného štátu pripravili nemeckí vojaci, sa dotklo aj ... celý článok


O pezinských kúpeľoch

Pezinské železité kúpele sú dnes už len spomienkou, spojenou s vychádzkami starou alejou k areálu Pinelovej nemocnice. Ich počiatky však siahajú do 18. storočia. Pomerne veľkú pozornosť im vo svojom veľkom vlastivednom diele Geograficko – historický a produktový lexikón venoval aj lexikograf a novinár, autor praktických príručiek, Ján Matej Korabinsky. Vďaka nemu máme pred sebou ich obraz a obraz bezprostredného okolia v podobe z roku 1786.   V blízkosti pezinských vinohradov, tiahnucich sa západne a severne od mesta sa nachádzajú aj studené železné kúpele, pozoruhodné svojou polohou i dobrými účinkami. Sú známe už 30 rokov, ale len posledných pár rokov sa im dostáva mimoriadnej ... celý článok


Tí, ktorí zmizli – Príbeh pezinskej židovskej komunity

Nová výstava Mestského múzea v Pezinku s podtitulom Príbeh pezinskej židovskej komunity približuje osudy miestneho židovského spoločenstva v období Slovenského štátu. Prináša dva paralelné príbehy – príbeh Žigmunda Diamanta, pezinského rodáka, v izraelskej Netanyi žijúceho architekta a sochára, podaný jeho slovami a cez jeho sochársku tvorbu a príbeh celého spoločenstva, rodín a jednotlivcov, ktorí ho tvorili, zrekonštruovaný z dochovaných archívnych dokumentov. Výstava chce cez konkrétne príklady ukázať dopady a premietanie sa veľkej politiky, často zdanlivo vzdialenej od každodennosti, do mikropriestoru mesta. Do prostredia, ktoré je nám blízke a známe. Na konkrétnych príkladoch chce ... celý článok


Inventáre Pezinského hradu z rokov 1574 a 1586

Pezinský hrad (neskôr prestavaný na zámok) dali postaviť predstavitelia rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka v priebehu 2. polovice 13. storočia. Po vymretí rodu v roku 1543 prebrali Pezinské panstvo s hradom postupne viacerí záložní majitelia. Tí prebudovali hrad s dôrazom na hospodárske účely. Prvý zachovaný opis Pezinského vodného hradu pochádza z roku 1425. Pezinský hrad vtedy pozostával z vnútorného a vonkajšieho hradu. Vnútorný areál bol pravdepodobne obdĺžnikového tvaru. Nachádzali sa v ňom obytné miestnosti zemepána a jeho manželky, kuchyňa, budova pekára s komorami, studňa a miestnosti šafára. Vstup do vnútorného hradu chránila hlavná brána, nad ktorou sa týčila ... celý článok


Fridrich Moravčík v Mestskom múzeu

Mestské múzeum v Pezinku podobne ako už po niekoľký krát pripravilo výstavu vychádzajúcu z cyklu Návšteva po rokoch, venovaného miestnej výtvarnej či umeleckej osobnosti. Tento rok sme si práve vo februári pripomenuli 100. výročie od narodenia výtvarníka, pedagóga a autora mnohých odborných publikácií Fridricha Moravčíka. Hoci sa narodil v Budmericiach, tvorivé roky a podstatnú časť svojho života prežil v Pezinku, ktorý sa stal zdrojom mnohých jeho výtvarných inšpirácií. Do povedomia Pezinčanov sa zapísal najmä ako maliar mestských zátiší, vedút, krajiniek, vinohradov a mnoho iných výtvarných námetov. Širšia verejnosť ho pozná najmä ako pedagóga, ktorý dlhé roky pôsobil na Strednej škole umeleckého ... celý článok


Návšteva po rokoch – Fridrich Moravčík

Výstava z cyklu Návšteva po rokoch, ktorú už niekoľko rokov pripravuje Mestské múzeum v Pezinku, je tentokrát venovaná Fridrichovi Moravčíkovi (20.2.1916 Budmerice – 15.10.1993 Pezinok). Narodil sa v Budmericiach, kde vyrastal do svojich 11 rokov. Po presťahovaní rodiny do Modry sa v dielni svojho otca Karola vyučil písmomaliarstvu a dekoračnej maľbe a získava tak blízky vzťah k výtvarnému umeniu. Svoje schopnosti a záujem oň prehlbuje štúdiom na Škole umeleckých remesiel v Bratislave (1935 -1937), v čase pôsobenia významných osobností, akými boli Ľudovít Fulla či Mikuláš Galanda. V rokoch 1938 - 1945 absolvuje štúdia v Prahe na Majstrovskej škole bytového priemyslu u profesora Františka ... celý článok


Pezinské lekárne a ich lekárnici

S lekárenským remeslom sa v Pezinku stretávame už v 17. storočí. V jeho závere dokonca s dvoma lekárňami, čo bola pre danú dobu a veľkosť mesta skôr výnimka ako pravidlo. Napríklad v susednom Svätom Jure a Modre mail obyvatelia k dispozícii jednu. Obe pezinské lekárne sa nachádzali na námestí. Jedna, nazývaná „U čierneho medveďa“, bola umiestnená v dolných priestoroch radnice a druhá, „U čierneho orla“, sa nachádzala v dome č. 83. Ide o dodnes stojaci dom na Radničnom námestí 3. Lekáreň v jeho priestoroch má naozaj dlhú tradíciu, prežila storočia a jej koniec si isto pamätajú mnohí Pezinčania. Najstarším dnes známym lekárnikom je Juraj Nicolai, pôvodne vykonávajúci svoje remeslo v Modre, ktorý sa v roku 1635 ako vdovec priženil do ... celý článok


„Huncokári“ – ľudia lesov

Horskí ľudia, ľudia z hôr – takto sami seba označovali drevorubači v okolitých horách, uzavretá skupina obyvateľstva, regionálne špecifikum, o ktorom mnohí z Vás už určite aspoň čo-to počuli. I keď v tunajšom prostredí skôr pod označením huncokári. Základom slova je nemecký Holzhacker – drevorubač, skomolením ktorého vzniklo hulcokár, hulcogr, huncokár. Ako sa môžeme dočítať v literatúre, i vypočuť od samotných potomkov huncokárov, prišli prví drevorubači na naše územie z južnej časti Dolného Rakúska a priľahlého Štajerska. Od polovice 18. storočia osídľovali horské oblasti Malých Karpát. Následné doosídľovacie vlny smerovali z oblastí obývaných nemeckým obyvateľstvom Čiech a Moravy (Sudety, a pod.) Žili rozptýlene v horských údoliach. ... celý článok


Hradby, symbol mesta

Najviditeľnejším vonkajším znakom mesta bolo v minulosti opevnenie, kamenná hradba slúžiaca na obranu a zároveň demonštrujúca výsadné postavenie miesta, ktoré obklopovala. Počiatky pezinského kamenného opevnenia siahajú do začiatkov 17. storočia a spájajú sa s vrcholiacimi emancipačnými snahami miestneho meštianstva. Právo, resp. povinnosť vybudovať opevnenie ukladali Pezinčanom dve výsadné listiny z prvej polovice 17. storočia. Tzv. malým privilégiom Mateja II. z roku 1615 získava Pezinok okrem iného právo opevniť mestečko valmi a priekopami, alebo múrmi a baštami, v závislosti od vôle a možností obyvateľov. Privilégium Ferdinanda III. z roku 1647, pozdvihujúce mesto medzi slobodné kráľovské mestá, už stanovuje povinnosť vybudovania ... celý článok


Život Tureckého domu II

Rozsiahla nehnuteľnosť na Radničnom námestí č. 1, častejšie nazývaná Turecký dom, je miestom s bohatou minulosťou. Jeho príbeh nerozprávajú len staré múry čitateľné oku odborníka na stavebný vývoj, ale aj staré daňové knihy, testamenty, listy a matričné záznamy. Najstarším dnes známym majiteľom Tureckého domu, v časoch bez uličného pomenovania vedeného len ako dom číslo 82 vo vnútornom meste, bol šľachtic, výberca desiatkov ostrihomského arcibiskupstva - arcibiskupský decimátor Ján Juraj Kaufmann. Priveľa informácií o ňom nemáme. Vieme, že zomrel 18. apríla 1740 vo veku 50 rokov a bol pochovaný na miestnom katolíckom cintoríne. Podľa matričných záznamov sa jemu a jeho manželke Ester, rodenej Helmar vo februári 1735 narodil syn Ján Jozef a ... celý článok


Mestská rada riešila prípad Illenbecková

Mestská rada ako vrcholný kolektívny orgán mestskej samosprávy prerokúvala na svojich častých zasadaniach všetky záležitosti mesta a mešťanov, vydávala štatúty a nariadenia, ktorými sa riadil mestský život, spravovala mestský majetok, vyrubovala a vyberala dane a miestne poplatky. Mala súdnu právomoc, rozhodovala v súkromných i verejných sporoch mesta a jeho obyvateľov. K takým patril aj na niekoľkých zasadaniach riešený prípad meštianky Doroty Illenbeckovej.  Dorota Illenbecková bola minimálne dvakrát vydatá, jej prvým manželom bol mešťan Klement Hess, s ktorým mala troch synov. Klemet Hess vlastnil domu na Trhovej ulici (dnes Štefánikova), stojaci v priestore neskôr včlenenom do rozsiahlej budovy Starej radnice. Po smrti manžela, ... celý článok


Kotmárovská základina – Čriepky z pezinskej minulosti

K popredným mešťanom Pezinka z prelomu 18. /19. storočia patril nepochybne Michal Kotmár, syn pekárskeho majstra Jána. Za pezinského mešťana bol prijatý v apríli 1791 a v mestskej správe zastával funkciu mestského kapitána a magistrátneho radcu. Priženil sa do zámožnej rodiny Sandtnerovcov. Jeho manželkou bola Zuzana Sandtnerová. Sandtnerovci prišli do Pezinka v polovici 18. storočia. Patrili k najrozvetvenejším a zároveň najbohatším rodom v meste. Jeho členovia sa venovali predovšetkým mäsiarskemu remeslu a s ním súvisiacemu podnikaniu. Za zakladateľa rodu môžeme označiť Andreja Sandtnera. Bol otcom spomenutej Zuzany a svokrom Michala Kotmára, ktorý sa tiež venoval mäsiarskemu remeslu.  Michal Kotmár založil spolu so svokrom ... celý článok