Základná ľudová (Holubyho) škola

Účelová školská budova postavená v roku 1914 na rohu Holubyho a Moyzesovej ulice čiastočne nahradila stáročia slúžiacu budovu na pezinskom námestí.

Najstaršia zmienka o škole v Pezinku, stála pri fare, pochádza z roku 1425. Na Kostolnú (Farskú) ulicu ju situuje aj súpis z roku 1601. Pre absenciu prameňov máme ďalšie informácie o polohe tunajších škôl až z obdobia 18. storočia. Daňové súpisy zaznamenávajú v jeho priebehu vo vnútornom meste niekoľko budov vedených ako škola. Ešte v rokoch 1738 – 1800 sa v blízkosti fary na Farskej ulici uvádza škola, stará škola, resp. mestská škola. V rokoch 1736 – 1758 sa škola objavuje aj medzi domami v dolnej časti Holubyho ulice, v susedstve dnešnej Malokarpatskej knižnice. Od roku 1798 máme v daňovej evidencii aj evanjelickú školu, nachádzala sa v jednom z domov na Štefánikovej ulici, patriacich ev. cirkevnému zboru.  V 70. rokoch 18. storočia sa na námestí objavuje národná škola. V tomto priestore však existovala už skôr, podľa J. M. Dubovského už v 17. storočí. Jej umiestnenie mohlo súvisieť so zriadením evanjelickej fary vedľa Krušičovej kúrie v 30. rokoch 17. storočia či s premenou evanjelickej fary na katolícku po príchode kapucínov do Pezinka v roku 1674. Tí dostali do správy farský kostol a ako rezidenciu farskú budovu. Novým farským kostolom sa stal pôvodne evanjelický kostol na námestí. Označenie budovy susediacej s Krušičovou kúriou ako fara nachádzame aj v daňových súpisoch prvej polovice 18. storočia. Zmena nastáva s príchodom jezuitov do Pezinka. Okrem dolného kostola dostávajú aj faru na námestí a zriaďujú tu nižšie gymnázium. Zánik jezuitskej misie v roku 1773 znamenal aj koniec gymnázia a v súpisoch sa na jeho mieste stretávame s národnou školou, normálnou školou, mestskou normálnou školou, katolíckou školou či starou školou. Pod všetkými označeniami poskytovala deťom z Pezinka základné vzdelanie – v závislosti od obdobia katolíckym alebo oboch konfesií. V roku 1868 mestské zastupiteľstvo rozhodlo zriadiť jednu školu pre deti všetkých konfesií. Spoločná mestská obecná škola bola otvorená 1. novembra 1869 práve v budove na námestí. Mala sedem učební určených pre 6 – 12 ročné deti. Školská dochádzka chlapcov trvala šesť rokov, dievčat štyri roky. V školskom roku 1869/1870 registrujeme 772 školopovinných detí.

Už v 70. rokoch 19. storočia sa objavujú návrhy na výstavbu novej školskej budovy, v roku 1903 rokovalo zastupiteľstvo o tejto otázke opäť. V roku 1905 bola obecná škola poštátnená a štát prisľúbil mestu novú školskú budovu, ktorá by nahradila veľmi nevyhovujúcu starú školu. Okrem samotnej stavby sa riešila aj otázka jej umiestnenia. V „hre“ bol aj ulica Jana Pálffyho (dn. Š. Polkorába), resp. miesto na križovatke Polnerovej (dn Hrnčiarskej) a Pálffyho ulice. Pozemok však bol v marci 1912 vyhodnotený ako nevhodný tak z pedagogického a zdravotného hľadiska, ako aj z pohľadu stavebného rozvoja mesta. Voľba napokon padla na iný mestský pozemok a Pezinok poskytol uhorskej kráľovskej korune plochu s budovou mestského chudobinca a majera a k nim patriacu záhradu o rozlohe 760 štvorcových siah (cca 2733 m²) na ulici Vörösmartyho 1 (dn. Moyzesova) a Lajosa Kossutha 5-6 (dn. Holubyho).

V roku 1914 na ňom vyrástla dvojpodlažná budova na pôdoryse nepravidelného tvaru L s otvoreným vnútorným nádvorím. Z pôdorysu vybiehajú prístavby prízemných krídiel. Autorom stavebného návrhu z roku 1912 bol budapeštiansky architekt Rudolf (Rezsö) Hikisch. Na každom poschodí mala škola šesť učební. Fasádu zo strany Moyzesovej ulice dodnes zdobí schodiskový rizalit, pôvodný vstup do školy určený dievčatám. Tie mali k dispozícii vnútorné nádvorie. Časť z Holubyho ulice, chlapčenský vstup, zdobil polkruhový tympanón ( dnes má trojuholníkový tvar s výtvarnou výzdobou od Fridricha Moravčíka). Priestor pred ním využívali ako školský dvor chlapci. V prístavbách boli jednoizbový služobný byt a trojizbový byt riaditeľa (učiteľa). Objekt zastrešili sedlovými strechami. 

Školským účelom slúžila stavba nepretržite do ukončenia školského roka 2006 / 2007.

Rudolf Hikisch (3.9.1876 Budapešť – 28.7.1934 Budapešť) architekt, vysokoškolský pedagóg. Študoval na vyššej stavebnej priemyslovej škole a na Akadémii umení v Drážďanoch. V rokoch 1899 až 1900 spolupracoval s architektom Teodorom Fischerom v Mníchove, kde navrhol niekoľko mostov cez rieku Isar. Od roku 1902 pôsobil v Budapešti. So svojimi návrhmi vyhral množstvo výberových konaní, ale zrealizovalo sa len málo jeho diel – budapeštiansky hotel Astoria(v spolupráci); radnica, divadlo a hotel v maďarskom Kiskunhalas; fasáda a vnútorné nádvorie Lukácsových kúpeľov na Žigmundovej ulici v Budapešti; pamätník kráľovnej Alžbety v Budapešti; Brána vernosti v Šoprone.

Ľudovej škole, ďalším stavbám, ktoré vyrástli v Pezinku v 1. polovici 20. storočia aj ich autorom a staviteľom sa venuje výstava Premeny – Stavebný obraz Pezinka 1900 – 1945, ktorú na nadchádzajúce mesiace pripravilo Mestské múzeum v Pezinku.

Autor: Petra Pospechová
Zdroj: Pezinčan