Tajomstvo starej fotografie

Dňa 30 júna 1841 bola otvorená stanica Pezinok ako súčasť Prvej bratislavsko – trnavskej železnice. Zavŕšila sa tak výstavba úseku Svätý Jur – Pezinok, nadväzujúceho na úsek Bratislava – Svätý Jur, budovaného v roku 1840. Z Pezinka pokračovala trať smerom do Cífera a jej výstavba bola ukončená v roku 1845. Posledná etapa, ktorá spojila všetky spomenuté miesta s Trnavou bola dokončená 1. júna 1846. Pôvodne konská železnica slúžila do roku 1875, keď sa zmenila na parnú.

Informácií k histórii pezinskej železničnej stanice nemáme veľa. Zopár starých fotografií a dokumenty v archívoch neponúkajú ucelený pohľad, predsa však sú aj tieto zdrojom zaujímavostí a „noviniek“ z minulosti nášho mesta. Pamätná kniha železničnej stanice Pezinok (uložená v Zbierke staničných kníh v Slovenskom národnom archíve) je jedným z takých zdrojov. Začala sa písať v roku 1925 a dozvedáme sa z nej, že v roku 1920 bola staničná budova poškodená požiarom a drevené časti budovy zo strany trate padli za obeť ohňu. Doplňujúcu informáciu o udalosti zaznamenanej jednou vetou nám ponúkajú dokumenty Magistrátu mesta Pezinok uložené v modranskom archíve. Podľa nich vypukol v dome záhradníka Jozefa Pfauhausera 29. februára 1920 okolo 2. popoludní požiar, ktorému podľahla strecha domu a rôzne veci uskladnené na povale - 30q sena, 50 ks slamených prikrývok na skleníky, ako aj rôzne hospodárske a záhradnícke náradie v cene 83 048 korún. Oheň spálil aj na povale uložené semená, ktoré mal majiteľ pripravené k jarnému siatiu v hodnote 9 995 korún a šatstvo za 1 130 korún. Celková škoda bola vyčíslená na 95 000 korún. Ako oheň vznikol, nebolo možné zistiť. Poškodený záhradník i iní ľudia tvrdili, že sa pravdepodobne zapálil od iskry okoloidúceho osobného vlaku, ktorý prišiel o pol druhej do Pezinka. Jeho dom bol od trate vzdialený len 46 krokov a nemožno preto vylúčiť, že oheň, uhasený mestskými hasičmi o 5. poobede, skutočne vznikol tak, ako predpokladal pán Pfauhauser.

Zápis v Pamätnej knihe nám pomohol rozlúštiť aj „záhadu“ starej fotografie s jednoduchým popisom „vykoľajenie vlaku 1924“. Keďže vďaka staničnej knihe vieme, že „v roku 1921, 1922 a 1923 žiadne ku poznačeniu hodné udalosti sa nestali.“ a „ v roku 1924 žiadne udalosti“, môžeme spomenutú fotografiu priradiť k tragickej udalosti, ktorá sa na pezinskej železničnej stanici odohrala 23. júla 1925. Rýchlovlak číslo 97, ktorý prechádzal stanicou v čase 20 hodín a 16 minút, narazil do časti nákladného vlaku číslo 878. Ten stál po posunovaní jednou svojou časťou na druhej koľaji kvôli čisteniu popola stroja. Rýchlovlak číslo 97, ktorý mal načas prejsť stanicou po tretej koľaji, vošiel následkom zlého postavenia výmeny číslo 7 (výmena = časť výhybky) na druhú koľaj a narazil do časti nákladného vlaku. Zrážka si vyžiadala 2 obete  - cestujúceho a kuriča nákladného vlaku, ďalších 13 osôb bolo zranených - 1 ťažko a 12 ľahšie. Veľkú škodu utrpel majetok štátnych dráh. Podľa vyšetrovania zavinil zrážku výmenár Samuel Reiner, ktorý sa spoľahol na posunovací personál, nepresvedčil sa o skutočnej polohe výmeny a do dopravnej kancelárie telefonicky výpravcovi vlakov ohlásil „pre vlak č. 97 výmieny na kolaj tretú sú správne postavené, kolaj tretá je volná“. Pre túto nedbalosť bol suspendovaný a odovzdaný štátnemu zastupiteľstvu kvôli súdnemu pojednávaniu. To bolo ukončené v nasledujúcom roku rozsudkom sedrie v Bratislave dňa 6. mája 1926 v spojení s rozsudkom súdnej tabule v Bratislave zo dňa 23. augusta 1926 uznaním viny železničného podúradníka a jeho odsúdením k bezpodmienečnému trestu väzenia na jeden rok ako hlavnému trestu a k strate služby ako vedľajšiemu trestu.

Autor: Petra Pospechová
Zdroj: Pezinčan 6/2018